Matthew 4

Monimbuko Yesu towoŋaró

(Mak 1:12-13; Luk 4:1-13)

1Asa ŋu naruko ŋuno Yuqako Yesu riní Monimbuko towoŋowero quro mira wimbímo
4:1“mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo.
ŋuno oró.
2Ŋuno yotoro kundiŋi tero kosa suwo 40 ŋunde rotaró. Ŋunde tero qímboro khumaró. 3Uni towoŋowero uni ŋu ŋuno mahero ŋande miraró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, yeka wondo ŋa rohoréŋoro bret kumi tunoqiní.”

4Yiníqo, Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Unipareto o qoyemboro quwore naŋge yoto-yoto kama rewaŋgo. Kini. Anutu koro maŋgó howero yoto-yoto rewaŋgo.’”
4:4Hutuŋo Mande 8:3


5Yiníqo, Monimbuko Yesu rero yendé parámi surumímo
4:5“yendé surumí” ŋuko Yerusalem naŋge.
ŋuno Ya Surumí umómo saŋano rotaró.
4:5“Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu.
6Rero ŋande miraró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, amuno soreka kiyowe. Dokoro, sokomeko ŋande yete,

“‘Enendo sambo simóŋo* yimironí sopo kerewaŋgo,
ko kandeyembo kore koro kerewaŋgo,
wondo kato khíndoŋgemo saŋgawoweya koro.’” *
7Yiníqo, ŋande miraró, “Sokomeko ŋuno kaŋuya ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke ma towoŋowero.’”
4:7Hutuŋo Mande 6:16


8Yiníqo, Monimbuko Yesu rero mira purí ka koreko horé ŋuno oró. Ŋunde tero uniparetoro miraye soso ko o meté-metéye mu witúŋaró. 9Witúŋoro ŋande miraró, “Ke umu-kembake nokono raŋoro neneŋo potoruku te nunoka, o soso ŋa se kunowano.”

10Yiníqo, ŋande miraró, “Monimbu, ke toŋe. Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke ŋuro potoruku te inoya eneŋo khoyó naŋge te qembe.’”
4:10Hutuŋo Mande 6:13


11Ŋunde yiní Monimbu roto toŋeró. Toŋiní sambo simómbo mahero Yesu samakaŋaŋgurí.

Yesuko Galili mirako ŋuno kho kimani taró

(Mak 1:14-15; Luk 4:14-15)

12Asa naru kano Yesuko ŋande iŋaró, “Unindo Jon
4:12“Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge (Matyu 14:1-12 weyo qembe).
rero kusi-kusi yano raŋgurí,” ŋu iŋoro Galili mirako ŋuno uyaró.
13Uyaro Nasaret rotoro Kaperneam yendé parámimo ŋuno kunditaró. Yendé ŋuko Galili Sono Towo tapémo yaró, ŋuko Sepulun winiyómboro noko qu ko Napitali winiyómboro noko qu.
4:13“Sepulun” koya “Napitali,” irisa ŋukoYakop koro simó. Komo suki eneŋo soweyarimbo Galili Sono Towo tapémo kunditeyaŋgurí.
14Ŋunde taró, quko komo Anutuko ye-ye uni ŋu Aisaia riní mande ka yaró qu ŋu hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro,

15“Sepulun koro noko qu, Napitali koro noko qu,
sono towosina Jotan Sono andusina yote ŋu,
uni wini meyowomboro mira Galili ŋu,*
16ŋu unipare huririko yaŋgurí
ŋundo sine parámi qeneŋgurí,
ko hiyó kato arero
kindo khumowero quro yoŋoyómo yaŋgurí qu hiyóqaró.” *

Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó korete qu neko yereró

(Mak 1:16-20; Luk 5:1-11)

17Ŋu naruko ŋuno Yesuko kho kimani tero unipare yesowo yimitoyaró. Ŋande yaró, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se roti. Dokoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó
4:17“sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.
ŋu tunoqewero tete.”

18Asa naru kano Yesuko Galili Sono Towo
4:18“Galili Sono Towo” ŋuko parámi ta. Tapésinaŋgo anduwore qenewero mepémo kini, kapiyamo. Piruyó muko kilomita 20, ko papareyó muko kilomita 9.
tapéwore uyaro yerepasa ka khoyari tero sono qare siyori yiyaró. Ŋuko Saimon (owí kako Pita), koneyó Andru. Ŋundo tirí-tirí
4:18“tirí-tirí” ŋuko sono qare siyowero qu ka. Ŋuko kutá, ko o quhurí kumi tapéwore kusiyaŋgurí. Uni kato kaŋe raŋoní sonono uro sono qare kusi yiriní wosoro siyaŋgurí.
rero sono towoko raŋoro wosoyariyó.
19Asa yiyoro ŋande yimiraró, “Mahe nohowiri. Nondo kho ka yunowe unipare Anutusina yowosowari.” 20Waka ta tirí-tiríyari rotoro howariyó.

21Yesuko ŋu noŋgo uyaro yerepasa irisa meyowo ka yiyaró. Ŋuko Jems, koneyó Jon, Sepeti koro simó. Irisa ŋuro awayari muko Sepeti ŋuya waŋgo saŋano yotoro sono qarendoro tirí-tiríye roŋgaruwaŋgurí. Asa yiyoro irisa ŋu neko yereró. 22Waka ta waŋgo rotoro awayari rotoro howariyó.

Yesuko se khumo uni qambu yoriní meté taŋgurí

(Luk 6:17-19)

23Yesuko Galili mira soso ŋuno uyare mahe tero huru-huru yayemo
4:23“huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu.Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.
mande rondaqe yunoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro miti mande ŋu yesowo yimitoyaró. Ko se khumo kate-kate, asa o soso ŋundo unipare koweye rambaruruwaró ŋu yoriní meté taŋgurí.
24Ŋunde tiní piŋa mande ŋu yi Siria mira soso ŋuya iŋoyaŋgurí. Iŋoro unipareto se khumo uni kate-kate ŋuya uni koweye surumí teyara ŋuya eneno yore maheŋgurí. Kumi yuqa piyimi quroyemo yaŋgurí, kumi se khumoko yoriní umbu raŋoro khe kandeye yukuwoyaŋgo, kumi wimbuye khumaró ŋu. Soso yore mahi enendo yoriní meté taŋgurí. 25Unipare qambu Galili mira koŋgo, Dekapolis mira
4:25“Dekapolis mira” ŋukokape unindoya Juda uniparetoya mirako ŋuno kunditeyaŋgurí, koHerot koro naŋuní Filipko sopo yereró. Owé murí muko ŋandiro: Yendé Parámi mu Kande Irisa.
koŋgo, Yerusalem noŋgo, Judia mira koŋgo ko noko Jotan Sonosinaŋgo mahero Yesu howeyaŋgurí.

Copyright information for NCA